AKTUALITYKONCERTYDISKOGRAFIAFOTOGALÉRIABIOGRAFIAPARTNERIKONTAKTY

Get the Flash Player to see this player.

Curriculum vitae

Janka - tak je jej meno uvedené v rodnom liste i v „občianke" - sa narodila 8.júna 1946 v Šaštíne-Strážach Márii a Antonovi Kocianovcom. A Elenka Kocianová sa tým pádom stala staršou sestrou.
O dva roky neskôr sa presťahovali do Bratislavy.
Janka odmalička spievala doma, v škole a neskôr v detskom zbore Československého rozhlasu. S každou návštevou Záhoria rástla jej láska k ľudovým piesňam a tiež k cigánskej hudbe, ktorú mohla autenticky vnímať na vystúpeniach miestnych kapiel.
V Bratislave chodila na ľudovku - na harmoniku.
Počas gymnaziálnych rokov tancovala v súbore Železničiar, ale režijku nemala.
V rádiu počúvala rôznu hudbu. Už ako dieťa ju úplne magicky priťahoval spev hviezdy spirituálov Mahalie Jackson. Zážitky s touto hudbou boli pre ňu synonymom domova, toho hudobného. Veľmi ju bavili jazzové fenomény ako Ella Fitzgerald a Louis Armstrong, či soulová kráľovná Aretha Franklin. Neskôr ju chytila Tina Turner. V podstate všetko „čierna" hudba.
V roku 1968 si teda úplne logicky do televíznej súťaže Zlatá kamera vybrala áriu z Gershwinovej jazzovej opery Porgy & Bess Summertime. A s ňou túto súťaž speváckych talentov suverénne vyhrala! To znamenalo zvrat v jej živote. Dovtedy skúšala všeličo, aj pedagogickú školu, aj prácu sekretárky, prešla niekoľkými semestrami farmácie. Lenže darmo, bola to hudba, čo ju priťahovala a bola jej osudom.
Na Zlatej kamere si ju všimli mnohí muzikanti a skladatelia, s ktorými neskôr spolupracovala, napokon aj jej budúci manžel Josef Škvařil bol z nej ako speváčky prvýkrát paf práve na Zlatej kamere.
Ale bol to Jerry Shejbal, ktorý si ju odchytil ako prvý do skupiny, ktorá práve odchádzala na zahraničné angažmán. To bola pre Janku tvrdá škola - dlhodobo mimo domova (prvý krát došla domov len na Štedrý deň a na druhý deň už zas odchádzala), mnohohodinové spievanie v západoeurópskych zábavných podnikoch bolo riadnym tréningom, a skúsenosti s rôznymi hudobnými žánrami taktiež.
Po návrate na Slovensko sa musela pripomenúť, predsa len ubehli tri roky... a prvou významnou príležitosťou boli Oravské synkopy 1971, kde s piesnou Mojich sĺz sa nedočkáš ziskala 2.cenu. A začala éra jej úspešných rozhlasových nahrávok, aranžmánov ktorých sa ujal Josef Škvařil, bubeník TOČR-u. Hudobní skladatelia a hudobníci sa tešili, že majú do činenia s „hotovou" speváčkou. A jej popularita u poslucháčov vzrastala počnúc prvým veľkým hitom Kadiaľ ísť (ústredná melódia filmu Love Story) a ďalšími ako Zahoď starosti a Nekonečná láska. Tieto spolu s inými nahrávkami tvorili prvú LPčku vo vydavateľstve Opus. Vyšla v roku 1973, po sérii mnohých úspešných singlov. Na Vianoce toho istého roku vyšla EP-platňa Vianoce s Janou.


Vtedy mala Janka za sebou krátke účinkovanie v Tatra revue, spoluprácu s Orchestrom Juraja Velčovského a s Josefom Lauferom a jeho skupinou Golem . Zrazu prišla ponuka až z Prahy. Karel Gott počul nahrávku Kadiaľ ísť a jej interpretku chcel rozhodne na konkurz zboristky v jeho skupine. Jankin alt ladil výborne s altom Jitky Zelenkovej a tak sa stali na 2 roky jeho vokalistkami s právom na pár sólových piesní. To Janke vyhovovalo len čiastočne, a tak pokiaľ nebola s Kájom na zahraničnom turné, pendlovala medzi Prahou a Bratislavou, kde naďalej nahrávala svoje piesne. V roku 1974 vydala LP Večná hra. Zúčastňovala sa pravidelne na festivale Bratislavská lýra, ale až v roku 1975 si odtiaľ odniesla vzácny kov - striebro za Májový vánok. Vtedy už spolupracovala aj s Novým Tradicionálom, a práve na lýre mali svoj nesúťažný blok. S nimi natočila aj tretiu LP Každý deň, tentoraz s užšie vymedzenou dramaturgiou - tradicionálmi z 20.-30.rokov a obľúbenými spirituálmi.


Opus jej udelil Zlatý erb ako najpredávanejšiemu interpretovi populárnej tanečnej hudby v rokoch 1971-1975.


Dvojročná skúsenosť s Karlom Gottom dopomohla Janke k pevnému rozhodnutiu opustiť pohodlný post vokalistky a uviesť svoj vlastný koncertný program. Pustila sa do toho s vervou: pozbierala špičkových muzikantov z TOČRu a spomínaného Nového Tradicionálu (Juraj Lehotský, Dučan Húščava, František Karok, Stanislav Herko, Alois Bouda, Tomáš Seidman, Ivan Lieskovský a Josef Škvařil) - táto doprovodná skupina dostala názov Kyvadlo. Zboristkami boli sestry BezákovéGabika Šusteková. Scenár k programu mala napísať dvojica Lasica - Satinský, ale Janke sa podarilo pre nich vybaviť aj verejné účinkovanie po dlhodobom zákaze, ktoré mali v čase normalizácie. V réžii Jána Roháča vznikol teda po všetkých stránkach silný koncertný program Stretnutie s premiérou v Šaštíne v novembri 1975. Za rok sa uskutočnilo 200 repríz. Jediným televíznym dokumentom tejto spoluráce bolo spoločné číslo v legendárnom televíznom Silvestri 1977 s piesňou C´est si Bon a s nezabudnuteľnými výstrihmi na chrbte - Jankinom i Julovom.


V medzičase vznikol aj zaujímavý projekt z iného žánru: cigánske piesne v podaní Janky a bratov Gondolánovcov v televíznom programe Husle a cimbal, opäť v réžii Jána Roháča. 


Dôležitým bodom je Bratislavská lýra 1976 - vtedy Janka získala zlato ako v národnej tak i v medzinárodnej súťaži s pesničkou Pár nôt.
Úspešne reprezentovala aj na zahraničných festivaloch, napr. na Zlatom Orfeovi v Bulharsku, v poľských Sopotoch, v Splite, Ljublane a v Drážďanoch.


V januári 1977  natáčala svoju štvrtú LP diametrálne odlišnú od prvých troch - ľudové piesne v doprovode Farkašovcov - Ej, srdénko moje.


Na koncertných pódiach začala jej spolupráca so skupinou Prognóza. Vtedy nastal v slovenskej populárnej hudbe trend skupin, bigbít šiel do popredia, sóloví speváci naopak. Janke sa však podarilo vzácne skĺbiť moderné trendy so svojim funky-soulovo-bluesovým cítením, takže zvukovo i interpretačne došlo k posunu od veľkoorchestrálnych nahrávok prvej polovice 70.rokov. Pestrosť v programe Podoby doplňovali aj typické bohaté „prognózické" vokály (členmi boli vtedy napr. Ľubomír Stankovský, Emil Frátrik, Ľudovít Nosko a neskôr Oto Meluzín). Perkusionistom  a umeleckým vedúcim bol opäť Josef Škvařil.
Na Bratislavskej lýre 1978 spievala pieseň demonštrujúcu tento nový zvuk - Bláznivá pesnička.
Okrem početných koncertov doma, absolvovali veľké koncertné šnúry v Poľsku, NDR, Sovietskom zväze a iných spriatelených krajinách. Dostali sa aj na svetový zraz socialistickej mládeže na Kube v 1978.
A opäť došlo k zmenám v kapele - ako v zostave tak i v názve - v roku 1979 sa vrátili k názvu Kyvadlo. Josef Škvařil sa neskôr rozhodol pre účinkovanie v Nemecku a tak sa kapelníkom stal Jiří Suchý z Brna.


Z obdobia 1978 - 1979 nie je žiadna LP, Janke vtedy vychádzali iba single. Jedným z nich bola aj ďalšia lýrovka Nech to má spád. Tá bola zvesťou  o novom tandeme, ktorý pripravoval repertoár - Pavol Daněk Dežo Ursíny. Šlo o úplne novú spevácku podobu, jednoznačne rockovejšiu než kedykoľvek predtým. Výsledok sa dostavil v roku 1980 vo forme LP Zrkadlá.
Okrem zájazdov na Východ nastal čas i na cesty smerom na Západ - na festival do rakúskeho Villachu, írskeho Castlebaru a dokonca i do Ameriky. Jankine nahrávky si totiž všimol manager John Berko (mal slovenských predkov) a rozhodol sa s ňou v USA nahrať LP. Prípravy piesní boli v plnom prúde, plánovalo sa už i promotion tour, a uprostred toho všetkého John Berko podľahol srdcovému infarktu. Projekt nenašiel pokračovateľa a tak z promotion zostal iba Jankin výlet do USA a niekoľko vystúpení pre krajanov.
V r.1982 sa vrátila na Kubu,kde sa zúčastnila festivalu Varadero.


V novom koncertnom programe so skupinou Kyvadlo bol hosť - mladý spevák Dušan Hlaváček, ktorý nahral i singlový duet s Jankou. Vokálne trio nahradila novinka: tanečná dvojica Ingrid HolickáPeter Veleta.


Došlo aj na exotické krajiny - Janka koncertovala v Barme,Laose a Vietname.


Natočila ďalšiu LP Sklíčka dávnych stretnutí, kde sa zvuk a štýl znovu zmenili, bol to pop-rock a v ňom miesto pre moderné kantilény. S titulnou skladbou Jána Kovářa zvíťazila v roku 1983 v medzinárodnej súťaži o Bratislavskú lýru, tam v prevedení veľkého orchestra. S touto piesňou sa v 1984 zúčastnila pesničkového festivalu na Malte. V tomto roku spolupracovala aj so západonemeckým producentom Germanom Weissom, nahrala jeho pieseň Moment of Love pre nemecký film a natáčala ju aj pre nemeckú televíziu. Singel sa prekvapivo objavil aj na slovenskom trhu a v rozhlase vznikla slovenská verzia Len chvíľu ťa mám.


V rokoch 1984-86 cestovala po Československu s programom V prítmí, opäť so skupinou Kyvadlo. Okrem bežných piesní z Jankinho repertoáru tam bola perlička - beatlesovka Yesterday v sugestívnej soulovej verzii. Program bol bohatý i na choreografické čísla - popri tanečníčke Ingrid sa v ňom objavil aj mladý break dancer Mirko Bella.
Generačne zaťažení kritici to vtedy neuznávali, vládla mentálna nesloboda, mantinelizmus, kedy sa oddeľovali generácie spevákov 70.rokov od tých, čo prišli potom. Janka ako jediná vytrvala. Príležitostí ubúdalo, ale ona hľadala nové cesty a spolupracovala s novými autormi. V roku 1985 pre ňu napísal vtedy začínajúci skladateľ Rudo Géri lýrovku Pán život. Pribudlo niekoľko ďalších piesní, ale situácia bola už odlišná od minulej dekády, k vytvoreniu LP nedošlo a single už sa takmer nevydávali. V roku 1986 Géri napísal lýrový duet Ráno, ktorý Janka naspievala s Karlom Černochom.
Mimochodom duety - tých natočila v priebehu kariéry celý rad: s Ivom Hellerom, Karolom Duchoňom, Ľudovítom Noskom, Otom Meluzínom... V roku 1986 sa opäť stretla so svojou kolegyňkou Jitkou, naspievali duet pre spoločný TV program Čakanie na Gotta. Ten však bol odvysielaný až o niekoľko rokov neskôr. Natočila aj ďalší recitál, kde okrem piesní z muzikálu Chorus Line nahrala duet so svojim strýkom Vojtechom Kocianom, ktorý bol sólistom opery Národného divadla v Prahe. Šlo o duet z opery Porgy & Bess. Tento program sa na TV obrazovky nedostal vôbec.
Obdobie druhej polovičky 80.rokov znamenalo niekoľko zmien: v októbri 1986 sa konala derniéra programu so skupinou Kyvadlo. Janka potom nemala vlastnú skupinu, iba hosťovala s rôznymi zoskupeniami a orchestrami, napr. koncertovanie k oslavám 750.výročia Berlína a dlhodobo spievala v Poľsku. Úspechy, ktoré v oboch krajinách mala, jej pripomínali 70.roky na Slovensku. V Poľsku stretla aj skladateľa Jana Wojdaka, ktorý pre ňu napísal niekoľko piesní.


Pre Opus natočila novú LP - vrátila sa k cigánskym piesňam - spolu s Jánom Berky Mrenicom a jeho orchestrom natáčala ďalšiu svoju „živú" platňu, teda spev a hudba naraz. Podobne ako v prípade jazzovej LP Každý deň a ľudovkovej Ej, srdénko moje. LP Káli Rosita bola nahrávaná na prelome rokov 1987 a 1988, no Opus ju vydal až vo februári 1989. Televízny recitál natočený k tejto LP televízia potom veľakrát reprízovala a album sa dočkal niekoľkých reedícií, aj na CD.


V 90.rokoch došlo napokon aj k vnútornej slobode poslucháčov, divákov a kritikov. Mantinelizmus sa vytratil, bolo miesto pre všetky generácie spevákov. Takže bol priestor aj pre „repeťákov", aj pre spevácku omladinu. Janka si aj v tomto čase zachovala príslovečný štýl, ba oveľa dôslednejšie dbala na výber repertoáru. V televíznom Repete sa zúčastnila so svojimi najväčšími hitmi, ale stanovila si jasné hranice. Pretože inak sa vrátila k hudbe, ktorú vždy milovala najviac - blues, tradičný jazz a spirituály. Začala znovu vystupovať s T+R Bandom, príležitostne s Orchestrom Gustava Broma a s mnohými pianistami, skvele si sadli s Emilom Viklickým či Gabrielom Jonášom. A práve s ním natočila pozoruhodný album Spiritual from the heart. Vznikol opäť Jankinou obľúbenou metódou: naživo vštúdiu, na jeden záťah. Natáčali to v roku 1992, no vydaný bol až v roku 1994. V medzičase v roku 1993 natočila televízne Jazzové evanjelium s kapelou, kde okrem pianistu Gabriela Jonáša hral na basu Ondřej Balcar, na bicie Cyril Zeleňák a na ústnu harmoniku Erich Boboš Procházka.

V roku 1996 natáčala STV koncert k Jankinej 50-ke. Doprevádzal ju T+R Band a hostia Antonín Gondolán na basu a Erich Boboš Procházka na ústnu harmoniku. S T+R Bandom sa prvýkrát predstavila i dánskemu jazzovému publiku na festivale vo Fredericii v júli 1996. V 90.rokoch vystupovala s rôznymi zostavami na pravidelných jazzových večeroch na Vajnorskej ulici a v Istropolise. Na jeden z nich si pozvala aj Jitku Zelenkovú. A naopak Jitka pozvala Janku na spoločné vystúpenie do Prahy v roku 1997.

Počúvanie rozhlasových programov kazateľa Jánom Sucháňom Janku tak silne ovplyvnilo, že sa rozhodla pozvať ho na natáčanie hovoreného slova na jej ďalšie spirituálové album Evanjelium. Zbory natočila a cappella skupina Close Harmony Friends a doprovodná skupina špičkových jazzmenov (Dodo Šošoka, Stanislav Herko, Milan Vidlák, Peter Markuljak, Martin Ďurdina, Igor Bielik, Ján Demenčík, Milan Ruček, Josef Škvaŕil, Erich Boboš Procházka). Album vyšiel v roku 1999.


V roku 2000 dostala ponuku z jazzového festivalu v dánskom Silkeborgu a na tento zájazd si prizvala Traditional Jazz Band Lučenec. Prvé spoločné koncerty mali taký úspech, že v novom tisícročí sa do Dánska vracali zas a zas - do jazzových klubov i kostolov. V mnohých dánskych domácnostiach sa tak medzi CD-čkami  ocitol i album, ktorý Janka s Lučenčanmi natočila hlavne pre dánske publikum: Oh When The Saints Go Marchin´In. S Lučenčanmi zožala aj ovácie u publika na pražskom Swing festivale a na jazzovom festivale v Maďarsku...
Paralelne účinkovala i Electric Blues Bandom, s Tradicional Clubom a inými.


Medzitým  v roku 2001 naspievala niekoľko skladieb na CD Idem domovĽubomVirágom a Fantasy Orchestra Ladislava Rigu.


V roku 2006 dostala chuť znova naspievať pôvodné slovenské skladby a vrátiť sa tak ku skladbám, ktoré v čase svojho vzniku v množstve iných hitov ušli pozornosti rozhlasových redaktorov a poslucháčov. Janka si ich po rokoch vypočula a zistila, že ich kvality stoja za to, aby 13 z nich  si vybrala na svoj album. O nové aranžmány požiadala Banskobystričana Mariána Chupača.
Vydavateľstvo Opus prišlo s nápadom vydať to ako dvojalbum, pričom jeden disk obsahuje spomínané remaky a k tomu bonus Vianoce s Janou, a druhý disk je výberom nahrávok od začiatku 70.rokov až po toto tisícročie. Dvojalbum pod názvom Pár nôt sa objavilo na vianočnom trhu 2007.                                                      

V súčasnosti Janka vystupuje buď s veľkými orchestrami alebo s kvartetom a vokálnym triom alebo sólovo len s hudobným podkladom na CD. Párkrát spievala aj programe STV Takí sme boli. S brnenským bigbandom naspievala na ich CD v roku 2008 slávnu Bernsteinovu Somewhere a stále populárnu pieseň Margie/Vláčik.                  

Začala spolupracovať s bratislavským multiinštrumentalistom Tomášom Rédeyom, ktorý jej pripravuje aranžmány a hudobné podklady na vystúpenia. Na sklonku roku 2009 vznikol v spolupráci s kňazom Jánom Sucháňom album Otče náš. Bol to spontánny nápad oboch hlavných protagonistov - Janky a Janka, 10 rokov po spoločnom projekte Evanjelium - skombinovať hovorené slovo s textami piesní, aby navzájom korešpondovali a dopĺňali sa.

Koncertná podoba slávila veľké úspechy, okrem dvoch hlavných protagonistov i zásluhou Art Music Orchestra, ktorého aranžmány a prevedenie sú blízke soundu niekdajšieho TOČRu a súčasne obohatené o modernejšie prvky.

S novodubnickým zborom The Gospel Family sa Janka stretla prvýkrát pri TV natáčaní v roku 2010. Stretli sa opäť v 2014, naskúšali celý program spolu a tak Janka urobila bravúrny návrat na koncertné podia a na televízne obrazovky. Vystúpili tiež v rámci veľkého koncertu Slovenské divy v pražskej Lucerne 1.2.2016.  

 

 

 

Copyright © 2007 Janka KOCIANOVÁ. Všetky práva vyhradené. Uverejnenie akejkoľvek časti stránky len s písomným súhlasom Janky Kocianovej. Created by TADASHI. Powered by CMS WEBLIFE. Webhosting WEBLIFE. OPUS     TADASHI     webhosting